Wɔwoo Bernice Adiku Heloo Fankwar 24, 1954 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Hohoe ambatow mpasua.

Abrabɔ ahyɛase sesa mu

Wɔwoo Heloo wɔ Hohoe wɔ Firaw Mantɔw mu. N'awofo nye Rev. E. T. Adiku na Comfort Adiku.

Nwomasua sesa mu

Heloo kɔr skuul wɔ Mawuli ntoado skuul na OLA Mbasiafo ntoado skuul wɔ Ho. Ɔkɛgyee abodzi krataa a wɔfrɛ no BA wɔ nyamesom mu na MPhil wɔ mpanyin nwomasua mu wɔ Ghana Suapɔn. Ɔsan nyaa M.Ed wɔ mpanyin nwomasua mu na mpontu a ɔkɔ do wɔ ekuraase ho nyimdzee wɔ Manchester Suapɔn mu. Onyaa ne abodzin krataa a wɔfrɛ no doctorate degree wɔ political economy mu wɔ Swiss Management Center University.

Edwuma sesa mu

Heloo yɛ Society For Women and AIDS wɔ Africa mampayin dada na Prolink fabafo, edwumakuw a ɔnnyɛ aban dze wɔ Ghana. Seiseiara ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe ambatow mpasua.

Amanyɛsɛm sesa mu

Mbrahyɛbaguanyi sesa mu

Heloo yɛɛ hɔn a wosuar wɔ mbrahyɛbagua mu no hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu fitsi Sanda 7, 2013 besi seisei, ne mber a ɔtɔ do ebien wɔ aban mu nyi. Dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe ambatow mpasua no, ɔkasa tsiaa ɔmampanyin a ɔwɔ Ghana Nana Addo Dankwa Akufo-Addo dɛ ɔnnkaa mbasiafo a wowiaa hɔn wɔ Takoradi wɔ afe 2019 no ho hwee.

Ɔsoafo abadziekyir sesa mu

John Dramani Mahama paaw no wɔ afe 2013 mu dɛ ɔmbɛyɛ ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia, Nyansahu na Ndzɛmba afofor nyɛe do. Ɔyɛɛ dɛm edwuma no wɔ John Mahama aban mu fitsi afe 2013 kesi afe 2017.

N'abrabɔ mu nsɛm sesa mu

Ɔyɛ Christiannyi a ɔawar.